Hudobný odbor, tanečný odbor, mediálna komunikácia, vizuálna tvorba, zvukársky odbor, kamera. TWC škola je miestom rozvíjania darov, ktoré do nás vložil Boh. Učíme sa prijímať nápady druhých a spolupracovať. Otvárajú sa nám možnosti skúšať nové veci.

Uctievanie srdcom

Rôzni ľudia, rôzne talenty, jeden Boh. Každý máme svoj originálny spôsob uctievania, ale ktorý je ten najlepší? Existuje vôbec nejaký správny spôsob? Takže – worship lídri sú na prvom mieste, po nich sú tanečníci, výtvarníci a..., DOSŤ! Toto sú len naše zlé ilúzie, ktoré sa nám občas vkrádajú do hlavy. Vieme, že je hlúpe si to myslieť, ale aj napriek tomu týmto myšlienkam občas podliehame.

Naša chvála nikdy nebude nedostatočná, ak máme srdce uprené na Boha. Potom už je jedno, či uctievame hudbou, tancom alebo zvukom. Takto rozmýšľať nás učia na TWC škole. Rozvíjame dary, ktoré do nás Boh vložil, a využívame ich pre Božie kráľovstvo. Tiež sa tu učíme kvalite v danom odbore, ktorý sme si zvolili, čo sú buď hudobný odbor, tanečný odbor, mediálna komunikácia, vizuálna tvorba, zvukársky odbor, kamera.

Sme jedna rodina

TWC nie je ale len o jednotlivcoch. Sme tu ako rodina, navzájom sa zdieľame a podporujeme sa v našich snoch. Počas týchto zdieľaní sa občas stáva, že človek vedľa nás má rovnaké túžby a sny.

Boh nie je trochár a my si môžeme veľa priať. O tom, ako sa náš Otec stará, máme množstvo svedectiev. „Ako som sa dostala na TWC, to je úplný zázrak, decká“ – opakuje zakaždým Barča. Všetky tieto zázraky a svedectvá prežívame tak, ako keby boli naše.

Cez hudbu vchádzame do Božej prítomnosti

Hudba má tak obrovský rozmer a je v nej tak obrovská rozmanitosť. Práve cez hudbu môžeme vchádzať do Božej prítomnosti v modlitbe.

V čase strávenom na hudobnom seminári som pochopila jednu vec. V hudobnom štýle „worship“, v ktorom sa študenti rozvíjajú, sú dve podstatné zložky. Prvá je duchovná stránka – to, čo žijem a aký vzťah s Bohom mám, sa odráža v mojej chvále. Buď to celé môžem brať ako hranie a spievanie pesničiek, alebo ako úprimnú chválu nášmu Bohu.

Druhá podstatná vec, hneď po uvedomení si prvej stránky, je dbať na kvalitu tejto hudby. To je ďalšia vec, na ktorú sa na hudobnom seminári zameriavajú. Na každý víkend prichádzajú rôzne worship kapely z Česka a Slovenska. Teoreticky aj prakticky sa snažia predať to, čo už si zažili. Študenti potom majú možnosť sa s nimi baviť o rôznych oblastiach, ktoré ich zaujímajú.

Ale pozor, to ešte zďaleka nie je všetko! :D Sú aj víkendy, kedy si študenti môžu skúsiť toto všetko v praxi, bez kapely. Majú priestor skladať vlastné piesne a zohrať sa ako kapela a skúsiť si to naživo počas večerného programu.

Zvukári – málo viditeľní, veľmi podstatní!

Všetci vieme, že človek sa najviac naučí z praxe a presne to sme mohli vidieť práve na zvukárskom odbore. Všetci zvukári pracovali v profesionálnom zvukovom programe na jednej piesni nahranej na hudobnom seminári.

Vôbec to nebolo o tom, kto toho vie viac, alebo kto sa v niečom lepšie vyzná, práve naopak. V čase, kedy som ich pozorovala, mal každý nejaký nápad, názor alebo pripomienku. Akonáhle sa všetci na tejto poznámke zhodli, jeden, čo sedel pri počítači, to tak urobil.

Zároveň musím podotknúť, že aj keď som čakala, že to bude len tichý čas, ako sa u zvukárov občas očakáva, bola som prekvapená, aká pohodová atmosféra a sranda tam panovala.

Mediálna komunikácia

Mediálna komunikácia – komukoľvek som povedala názov tohto odboru, málokto si dokázal predstaviť, čo to naozaj je. A čo to teda je? Jednoducho sa tu učíme hovoriť. Ale prečo? Veď hovoriť vieme hádam všetci, nie? – Ha, to som si tiež myslela, kým som si reálne nevyskúšala hovoriť pred ľuďmi alebo kamerou. Popravde to bolo pre mňa jedno z najväčších vyjdení zo svojej komfortnej zóny.

Pripraviť si prednášku bola jedna vec, vyrozprávať ju pred ľuďmi bola ale druhá. Pokračovalo to rozhovorom, ktorý sme si museli pripraviť na festival CampFest, atď...

Vždy každá vec pre mňa bola obrovská výzva, ale keď sa pozriem spätne, tak som sa neskutočne posunula a hlavne odbúrala strach z tohto hovorenia pred ľuďmi a kamerou.

Mikrofón, kamera, hovorený prednes, moderovanie. Toho všetkého sa dotýkame na odbore mediálnej komunikácie. A hlavne: ako to všetko spojiť s Bohom a udržať to na profesionálnej úrovni. Hľadáme spôsob, ako oslavovať Boha v tejto oblasti. Napríklad tvorenie prednášky. Človek musí veľa čerpať z Biblie a byť vnímavý na Ducha Svätého. Tiež sa snažíme odstrániť takzvané „brepty“ – ehm, a, emm, vlastne, atď. Hľadáme naše kvality a snažíme sa ich uplatniť. Tiež napríklad počúvanie. Pri rozhovore (interview) je dôležité počúvať a nejakým spôsobom režírovať celú debatu. Vlastne to, čo robí každý moderátor. Len s Ježišom.

Kamera

Zachytiť dobrý moment nie je vždy jednoduché. Nezáleží len na kamere. Záleží aj na kameramanovi. Na tomto odbore študenti získavajú povedomie o tom, ako sa zaobchádza s kamerou a ako sa robia dobré snímky. Tiež sa učia strihať videá, upravovať obrázky, pracovať s grafickými efektami a ďalšie. Študenti chodia do terénu natáčať všetko, čo sa deje okolo nich. Tieto schopnosti potom majú možnosť uplatniť napríklad na CampFeste pri natáčaní priameho prenosu alebo pri dokumentovaní chvál. Množstvu ľudí sa otvárajú nové možnosti a uvedomujú si, ako je dôležité spojiť tieto vedomosti s Bohom. Napríklad aj vytvorením videa z konferencie či inej kresťanskej akcie. Aj takto sa dá úžasne slúžiť Bohu.

Vizuálny odbor

Tvorenie je môj život a môj život je tvorenie. Jeden bez druhého nie sú. Kreativita s Bohom je úžasná vec. Vo vizuálnom odbore sa objavujú rôzne techniky tvorenia. Nie len maľba a kresba. Akú radosť môže niekomu urobiť ozdobená krabička. Na tomto odbore sa stáva obyčajná kreativita neobyčajnou. Učia sa ako vnímať Ježiša cez štetec a farby. Vedeli ste, že existuje niečo ako prorocká maľba? Je to umelecké dielo, ktoré môže odhaliť množstvo skrytých vecí, na niečo poukázať, alebo nás v niečom povzbudiť. Rovnako ako prorocké slovo. Len je to na papieri či na plátne. „Bola som zvyknutá maľovať obrazy sama, ale keď sme všetci tvorili jeden spolu, dalo mi to nový rozmer vo vnímaní tohto umenia. Bolo úžasné vnímať, ako sme boli zjednotení v Duchu“ – povedala Lenička. Áno, všetci máme jedného Ducha a ten Duch nás inšpiruje.

Modlitebný odbor

Nie. Nie je to len o tom, že sa učíme modliť. To sa človek učí celý život. Tento odbor je o riešení problémov na duchovnej rovine. Už ste počuli termín duchovné poradenstvo? Tento odbor je tomu dosť podobný. Nejaký človek, ktorý je pre nás duchovná autorita, nám pomáha vo vzťahu s Bohom. Na modlitebnom odbore sa rozvíja dar rozlišovania, prorokovania a vnímania Ducha Svätého. Všetko si študenti skúšajú v praxi. Ako na seminári, tak na večerných chválach. Prorokujú si jeden druhému a navzájom sa povzbudzujú. Vstupujeme do duchovného boja a hľadáme spôsoby, ako sa brániť. Nie je to však len o skupine, ale aj o jednotlivom prežívaní. Každý všetko vníma inak. A modlitebník musí byť vnímavý, pretože medzi obsahom a vysvetlením je veľký rozdiel. Keď vieme, čo chceme povedať, musíme voliť aj vhodné slová. To je ale aj v bežnom živote. Ale ak niekoho chceme povzbudzovať modlitbou, je dobré sa v tom vzdelávať. Inak môžeme druhého človeka aj zraniť.

Čas jedla

Pokrm. Áno, nie len z chleba je človek živý..., ale čo si budeme hovoriť, jesť potrebujeme. Nejde ale len o jedlo ako také, ale o to, s kým tento čas pri jedle zdieľame. Odpočinok, smiech, modlitba a občas i plač. Všetko nás to sprevádza trikrát denne. Pri raňajkách, obede alebo večeri. Počas tohto požehnaného času nadväzujeme úprimné vzťahy, ktoré sa ukotvujú v našich životoch. Koľkokrát to vyzerá ako malá vec, ale aj maličkosti nám môžu meniť životy. Tým aj trochu nadväzujeme na kaviareň, ktorá mení našu únavu na bdelosť. Divili by ste sa, aké debaty vznikajú v rade na kávu. Učí ma to spoločnej tvorbe.

Svet nás učí kopať si na vlastnom piesočku. Snažíme sa pretlačiť seba a svoje nápady. Na TWC nás učia vyprázdňovať sa od nášho sebectva. Prijímame nápady druhých a učíme sa spolupráci. Je to povzbudzujúce, že nič nenesieme sami len na svojich pleciach.

Vidíme výsledky a pokroky aj v praktických schopnostiach a otvárajú sa nám nové možnosti a príležitosti skúsiť niečo nové a úžasné. „Mala som možnosť natáčať chvály, alebo program CampFestu do LifeTv.“ – popisovala Eliška.

A na záver...?

Tvorenie je pre mňa život a život je pre mňa tvorenie. Jedno bez druhého nie je a celý život na to ukazuje. Hrám sa s každým detailom. Možno sa na mňa ľudia pozerajú ako na blázna, ale viem, že tak je to správne, že preto som prišla na svet: tvoriť a uctievať – Jeho.

Terezie Vosáhlová a Lucie Doležalová

Študentky TWC školy - mediálna komunikácia