Danielova Generácia

Mladí, ktorí si vyhradili desať dní na to, aby pripravili festival pre 6 600 ľudí.

Tak sa jedného dňa proste zišli ľudia a začali pripravovať CampFest. Lenže sami by to nezvládli, preto si títo ľudia zavolali ďalších ľudí na pomoc. Je to ako rozprávka O dedkovi, čo ťahal repku. Ťahali, ťahali, až ju nakoniec vytiahli. A tak sa postupne schádzali ľudia, až z toho nakoniec vznikla Danielova Generácia. Mladí, ktorí si vyhradili desať dní na to, aby pripravili festival pre viac ako šesť a pol tisíc ľudí. A tak sa Danielovia a Danielky zišli na jednom mieste. Na Ranči v Kráľovej Lehote. Dá sa povedať, že si ich tam zvolal Boh.

Títo mladí služobníci mali počas CampFestu na starosti všetko, na čo návštevník natrafil. Jeden tím sa staral o sociálky, druhý obsluhoval v kaviarni, ďalší pripravoval stanové mestečko... A ďalší, a ďalší. Ďalej tu bola skupina, ktorá týmto služobníkom poslúžila tým, že ich kŕmila. Áno, áno, Danielova Generácia má aj svojich vlastných kuchárov. Danielovka je niečo ako vytvorenie vlastného tábora pre vytvorenie iného väčšieho tábora. A viete, čo povedal Marian Lipovský, keď sa všetci títo Danielovia a Danielky zišli? Bolo to toto:

„Neviem, či viete, že Danielovka je lepšia ako samotný CampFest.“ Hlasným pískaním, kričaním a húkaním sto päťdesiat ochotných mladých potvrdilo, že áno. Že to vedia. „PRETO SME TU.“ Kiež by ste zažili tú vlnu radosti, ktorá sa po tejto vete niesla sálou. Chlapci z Timothy to slušne rozparádili a na Terase (tak volajú tú drevenú stavbu, kde sa všetci schádzajú :D ) začal požehnaný čas uctievania a chvál. „Bože, tu sme. Pripravení slúžiť.“ – vyznávali mladí pri chválach Zion, BCC, Bonfire i Espé.

Nemyslite si, že Danielovka je len o makačke. Organizačný a realizačný tím si týchto mladých doslova hýčka. Je čas na volejbal, kávičky, zákusky, prednášky a chvály, opekanie špekačiek, zlaňovanie skaly, spoločné hry i zábavu.

Slovom, Danielovia a Danielky sú pred CampFestom ako v perinke. VIP miesta. VIP visačky. VIP kontakty. A to všetko za tú trošku pomoci. No... Je síce pravda, že od pondelka každým dňom prituhuje. To sa už prenášajú a stavajú stany a proste sa naozaj maká, ale ono to zas tak hrozné nie je. Na volejbal je čas stále a s blížiacim sa CampFestom sa zveľkolepujú aj večerné chvály.

Premena vyžaduje darovať sa

Téma celej Danielovej Generácie bola rovnaká ako téma CampFestu. Premeniť. A keď už, tak od základu. Už v piatok večer sa zišli členovia organizačného a realizačného tímu. Ich program začal modlitbami za dobrovoľníkov. Tých po sobotnom príchode čakalo slovo hlavného rečníka Danielovej Generácie, Mariána Kolníka, ktorý svedčil o tom, ako Boh premenil jeho život.

Odovzdal tak dobrovoľníkom múdrosť získanú životom a skúsenosťami: „My sme Bohom stvorení na Jeho obraz. Sme stvorení na darovanie seba.“

Nasledujúci deň mali túto možnosť sami dobrovoľníci. Po chválach pod šírym nebom im bol daný priestor, aby rozprávali o tom, čo Boh konal v ich životoch. Po prvom odvážlivcovi, ktorý prekonal strach a postavil sa pred tristo očí, sa so svedectvami, ako sa hovorí, roztrhlo vrece a tak sa zrazu stalo niečo, čo si ešte nikto neuvedomil. Z príjemcov sa stali darcovia. Darcovia skúseností. Dobrovoľníci sa stali tvorcami programu. Vzťahy sa začali prehlbovať, Boh spájal pevnejšie a pevnejšie. Jeho meno bolo vyššie a vyššie. A v pondelok po evanjelizácii Mariána Kaňucha boli vyzvaní tí, ktorí svoj život ešte neodovzdali Pánovi Ježišovi, aby ten krok viery urobili. Diali sa veci. To teda hej...

Program ale stále gradoval. V utorok večer vyzvala Zuzka Kostohryzová po rozdaní zápisníkov mladých k ďalšiemu kroku. „Zapíšte si do nich tri veci. Tri veci, ktoré by ste chceli premeniť vo svojom okolí, vo svojej rodine, vo svojom meste.“ Dobrovoľníci potom mali možnosť prísť na pódium a konkrétnu modlitbu povedať do mikrofónu. V tej chvíli sa za jednu vec nemodlil jeden človek, ale celá sála. Plná sála ľudí, ktorí premýšľali o zmenách.

“Predložme Bohu túžby nášho srdca, aby mohlo dôjsť k premene. Čo chcem zmeniť ja a čo v mojom okolí chce premeniť Boh?“ Verím, že v tej chvíli Boh konal. Zmena myslenia. Túžba dávať. Bolo to tam. A v stredu bola už Danielova Generácia vyslaná do služby... Ale o tom až za chvíľku. Mali by sme si tiež povedať, prečo sa títo „puberťáci“ s veľkým srdcom a túžbou zadarmo priložiť ruky k dielu vlastne volajú Danielovou Generáciou.

Kto bol vlastne ten prorok Daniel

Daniel bol v prvom rade Borec s veľkým B. Verný Borec s vierou ako hrom, ktorý mal troch veľmi dobrých priateľov, podobných mu v týchto vlastnostiach.

No, takže. Sme v Starom Zákone a babylonskému veľmi bohatému kráľovi Nabuchodonozorovi sa sníval strašný sen. Zavolal si všetkých svojich mudrcov a povedal im: „Mal som sen, povedzte mi výklad.“ Mudrci vraveli kráľovi: „Tak nám povedz, čo sa ti snívalo.“ Kráľ na to: „Žiadne také, už som vás prekukol. Ja vám vyrozprávam sen a vy mi tu na druhý deň poviete nejakú rozprávku, aby ste ma upokojili. Nie. Aby som zistil, že ste naozaj proroci, ja vám ten sen nepoviem. A vy mi poviete, aký to bol sen a aký je jeho výklad. Ak to neurobíte, dám vás všetkých povraždiť.“

Mudrci na to dostali nejaký čas. Daniel a jeho traja priatelia sa dozvedeli, aký strašný verdikt padol na mudrcov, medzi ktorých sami patrili a tak sa Danielova skupinka začala modliť: „Pane Bože, zjav nám ten sen a jeho výklad.“ A Boh im zjavil sen aj výklad... Čo to bolo za sen, to už si dočítajte sami, nie je tu na to čas...

Každopádne... Boh sa Daniela a mládencov zastal. Druhýkrát sa to stalo, keď kráľ chcel, aby sa všetci klaňali zlatej soche. Kto sa nepokloní, bude hodený do rozpálenej pece. Danielovi priatelia sa nepoklonili. Kráľ sa ich pýtal: „Ktorý boh by vás mohol vyslobodiť z mojej moci?“ (Daniel 3:15)

Danielovi priatelia na to odpovedali: „Ak nás náš Boh, ktorého uctievame, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci, kráľ, vyslobodí nás. Ak aj nie, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nebudeme uctievať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, nebudeme sa klaňať.“ (Daniel 3:17-18) Ale ak aj nie...

„Kráľ sa strašne naštval, pec dal rozfajrovať sedemkrát viac než inokedy a týchto troch mladíkov tam hodil. Lenže... „Boh sa ich opäť zastal. Nič sa im nestalo. Ježiš si k nim sadol do tej pece a spolu sa tam zohrievali,“ rozprával mi kuchár Števo. (Áno, to je ten, čo máva.) „A keď vyšli von, tak z nich nebol cítiť ani smrad po ohni. Ani jediný vlas sa im neuškvaril.“

Nabuchodonozor z toho bol taký hotový, že chválil Pána Boha za všetko. Prežil „zdrcujúce obrátenie“. Dokonca vydal šťastný edikt, že kto by sa nejakým spôsobom proti „ich Bohu“ priečil, jeho dom bude rozsekaný na hnojisko. Takže... Toto je Daniel a jeho partia. Daniel si toho zažil ešte veľa. Bol hodený do jamy levovej, ale vďaka tomu vieme, že Boh sa svojich verných zastáva. A my veríme, že Pán Boh chce, aby Danielova Generácia mladých ľudí, ktorí práve rastú, bola verná ako Daniel.

Úplne sa oddeliť od sveta, ale žiť vo svete a mať vplyv na svet. To oddelenie si vyžaduje úplnú oddanosť Pánu Bohu. Biblia týchto ľudí popisuje ako Svätý zostatok – tí, ktorí neodišli od Boha. Tí, ktorí žijú vo svete, ale celým srdcom patria Bohu. Danielova Generácia

Takže Svätý zostatok sa našiel na Ranči

Priatelia, v stredu večer... Deň pred CampFestom... To bolo dielo... Keďže som na Danielovke bola tento rok prvýkrát, môžem vám predať tento poznatok so všetkou čerstvosťou a novotou. Čo sa dialo? Modlitby! Ak niekoho zaujíma modlitebné pozadie CampFestu, tak nasledujúce riadky sú práve pre vás. Ako som písala. VIP chvály Espé. Ale čo sa dialo pri nich? Jednotlivé tímy dobrovoľníkov postupne chodili dopredu pod pódium. Modlitebníci, poradcovia, strážcovia, účinkujúci, hangáristi, parkoviská, sociálky, brána 1 a 2, kuchyňa, kaviareň, CF home, hlavná budova, upratovanie hlavnej budovy, registrácia, sprchový stan a stanové mestečko, elektrikári, technický tím, ranč, stodola, humno i garáž... proste všetci. Za každý tím sme sa my ostatní špeciálne modlili.

Za to, aby sme vám urobili CampFest čo najlepší. Členovia Rady dôverníkov Mládeže pre Krista potom svojich chránencov pomazali olejom. „Nech je požehnané všetko jedlo, ktoré budú pripravovať naši kuchári, nech je požehnaný každý, kto bude prijímať úsmevy od slečien v kaviarni. Nech je požehnaný každý, kto sa bude sprchovať v sociálkach a nech sú sny v stanovom mestečku naozaj prorocké. Nech je požehnané toto miesto. Toto krásne údolie.“

„Pane, sme tu, aby si cez nás mohol konať. Aby si cez nás mohol meniť srdcia účastníkov. Aby cez nás prúdila tvoja Láska. Sme tvoji. Buď vôľa tvoja. Amen.“

A tak sa Danielova Generácia spojila jednou túžbou, jednou Láskou, jedným jediným Bohom. A potom sa dejú veci, ako napríklad to, že hlavný stan Hangár je postavený najrýchlejšie z celej histórie dvadsiatich CampFestov. A vieš čo? Nabudúce toho môžeš byť súčasťou aj ty.

Danielovia a Danielky? Za všetkých účastníkov festivalu... Vďaka!