V dňoch 14. až 16. októbra sa na Ranči v Kráľovej Lehote uskutočnilo stretnutie kresťanských pedagógov. V piatich prednáškach bol obsiahnutý zaujímavý a inšpirujúci program, do ktorého mali učitelia príležitosť sami sa zapojiť a prispieť doň svojimi postrehmi a skúsenosťami.
Prvý večer sa ujala slova Martina Polohová, riaditeľka kresťanskej Základnej školy Narnia v Banskej Bystrici, ktorej odbormi sú anglický jazyk a náboženská výchova. Na začiatku svojej prednášky Pôsobenie evanjelia cez prácu učiteľa oslovila poslucháčov otázkou: „Je dobré byť hrdý na to, že som učiteľ?“ Nečakala dlho a vysvetlila odpoveď. Ukázala na biblický text z evanjelia podľa Matúša, kde je v závere 28. kapitoly uvedené Ježišovo poverenie pre učeníkov: „Choďte do celého sveta a kážte evanjelium.“ Môže veriaci učiteľ pri vykonávaní svojej profesie pôsobiť na svoje okolie evanjeliom? Ježiš Kristus bol počas svojho pozemského života učiteľom. Obstál na všetkých stupňoch vtedajšieho vzdelávacieho systému a stal sa rabínom. Našiel si svojich učeníkov, ktorí ním boli vyučovaní a napodobňovali jeho spôsob života. Bolo hlavným Ježišovým cieľom učiť? Nie, jeho hlavným cieľom bolo priviesť ľudí k stretnutiu s Bohom a k životu pod Božím vedením. Môže byť to isté aj cieľom dnešného kresťanského učiteľa? Môže, a to vtedy, keď výuka jednotlivých predmetov nie je hlavným cieľom, ale prostriedkom k tomu, aby sa deti naučili premýšľať a hľadať pravdu. Vďaka hľadaniu životnej pravdy sa môžu stretnúť so živým Bohom, Pánom Ježišom Kristom.
Druhý deň otvorila zaujímavá prednáška biskupa Stanislava Pietaka na tému Cesta a vízia kresťanského učiteľa. Hovoril o tom, že každá cesta má svoj štart a cieľ. Na začiatku učiteľskej dráhy kresťana stojí vzdelanie a osobné predpoklady k vykonávaniu tejto náročnej profesie, na duchovnej rovine je to znovuzrodenie a následný život s Bohom. Nezanedbateľným je tiež to, že si je človek istý Božím povolaním k tejto práci a že ju prijme ako službu so zasľúbením: „Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí.“ (Ján 12:26) Možnosť podieľať sa na formovaní ľudskej osobnosti je výsadou. Pedagóg môže obstáť iba vtedy, keď dovolí Duchu Svätému, aby formoval aj jeho. Kresťanský učiteľ má byť pre žiakov i kolegov svetlom a soľou. Má viesť deti ku Kristovi a Boh sa im dá spoznať. Generácia, ktorá dnes sedí v školských laviciach, deti narodené v rokoch 2000 až 2013, predstavuje tzv. generáciu Z, poznamenanú kompletnou stratou istôt, odvracaním sa od spoločnosti a ohrozenú alkoholom a drogami. Sú to práve oni, kto potrebuje počuť slová nádeje. Môžeme sa zamyslieť, aká bude asi generácia Alfa, deti narodené od roku 2014? Budú mať ešte možnosť zahliadnuť v pedagogickom svete svetlo a postaviť svoj život na pevných základoch? To záleží na našom rozhodnutí a na našej ochote byť pre nich živou Bibliou, ktorú môžu čítať každý deň pri pohľade na náš život.
Martina Polohová sa potom zamerala na spoluprácu školy s rodičmi. Komunikácia medzi obidvomi stranami je základom dobrých vzťahov a vďaka nej je možné predísť mnohým problémom, napríklad šikane, preto je veľmi dôležitá. Dobré vzťahy sa dajú vystavať len na základe troch nosných pilierov, ktorými sú bezpečie žiaka, bezpečie rodiča a bezpečie učiteľa. Učiteľ kresťan by mal byť stotožnený s tým, že je Božie dieťa a s tým, že je učiteľ. Z toho vyplývajúce vedomie vlastnej hodnoty mu bude odrazovým mostíkom pre dobré reagovanie v záťažových situáciách. Oproti neveriacemu kolegovi má navyše tú výhodu, že sa môže modliť za jednotlivých žiakov. Učitelia môžu pozývať rodičov na osobné pohovory, pri ktorých je namieste dieťa pochváliť. Je dobré vyjadrovať pokoru, dať prednosť vzťahu pred vlastným názorom. Pokora je uznaním toho, kto sme v Božích očiach. Rodič sa cíti bezpečne a váži si pedagógov, ak je dieťa v škole spokojné. Spolupráca s rodičmi problematických detí prináša možnosť zdieľať evanjelium. Dieťa by malo cítiť dôveru, istotu, lásku a záujem zo strany učiteľov i rodičov. Cieľom je teda stavať piliere dôvery, na ktorých základe je možné zvestovať Krista. Východiskom je láska k Bohu a ľuďom, ale aj k sebe samému. Milovať druhých aj seba máme preto, že nás k tomu nabáda Boh, ktorý z lásky k nám zomrel.
Na začiatku svojej tretej prednášky povzbudila riaditeľka Narnie prítomných učiteľov tým, že vnímala v modlitbe, ako ich Boh miluje a akí sú preňho dôležití. Ďalej vysvetľovala, akým spôsobom sú hodnotení žiaci na kresťanskej škole v Banskej Bystrici. Ide o percentuálne, bodové a slovné hodnotenie, nie o klasické známkovanie. Pamätá sa v ňom na individuálne schopnosti žiaka. Dbá sa na to, aby sa dieťa cítilo milované. Ježiš ho miluje bez ohľadu na to, aké je komplikované. Nie je ale možné, aby si samo určovalo, čo je správne a čo nie, nemôže byť autoritou, tou sú dospelí. Cíti sa bezpečne vtedy, keď mu potrebné hranice dopredu a v láske určia práve oni. Sú povinní vysvetliť mu, čo sa od neho očakáva a dôsledne to od neho vyžadovať. Dieťa sa má už v rodine naučiť podriaďovať. To bolo v minulých generáciách samozrejmosťou. Rodičia by nemali svoje chyby vo výchove pripisovať učiteľovi, ale dávať svojim deťom lásku a pevné vedenie.
V záverečnom prejave sa Stanislav Pietak zaoberal vzťahom veriaceho rodiča k veriacemu a neveriacemu učiteľovi. Tvrdil, že východiskom pre zdravý vzťah je byť silný v milosti. Znamená to byť si vedomý, že bez Pána Ježiša Krista a jeho obeti na kríži by sme neboli nič, zatiaľ čo v ňom sme Božími deťmi. Ak vieme, kým sme v Kristovi a akú hodnotu máme v jeho očiach, je pre nás ľahšie preukazovať druhým úctu. Kresťanskí rodičia by mali jednať s úctou aj s neveriacimi učiteľmi a viesť svoje deti k poslušnosti a rešpektovaniu autorít. Je vítané, keď s pedagógmi komunikujú a modlia sa za nich. Mali by motivovať svoje deti nie len k dosiahnutiu dobrých školských výsledkov, ale predovšetkým k hľadaniu večného života.
Celá akcia mala dobrý ohlas, učitelia spolu mali dosť času hovoriť o svojich skúsenostiach a myslím, že všetci odišli povzbudení k ďalšiemu vykonávaniu svojho zodpovedného, ale krásneho povolania.
Johana Jendelová, DiS.
