Hranice alebo väzenie?

Daj si na to pozor! A nauč sa hovoriť NIE! Presne toto nás učili na Ranči… Vieš koho, a ako blízko, si k sebe pustiť? Vieš hovoriť NIE?! A rešpektuješ NIE ostatných? Pre každého z nás je nevyhnutné vytvoriť si hranice. Daj si ale pozor, aby si si nepomýlil hranice s múrmi, inak si postavíš vlastné väzenie.

Daj si na to pozor! A nauč sa hovoriť NIE! Presne toto nás učili na Ranči… Vieš koho, a ako blízko, si k sebe pustiť? Vieš hovoriť NIE?! A rešpektuješ NIE ostatných? Pre každého z nás je nevyhnutné vytvoriť si hranice. Daj si ale pozor, aby si si nepomýlil hranice s múrmi, inak si postavíš vlastné väzenie.Práve o tejto téme sa hovorilo na celej májovej víkendovke Nová DNA – praktické poradenstvo na Ranči v Kráľovej Lehote. Už vo štvrtok sa zišli ľudia zo Slovenska aj z Čiech, aby štyri dni počúvali prednášky, modlili sa a s Božou pomocou hľadali uzdravenie svojich vnútorných zranení, ktoré vznikli možno práve v dôsledku nedostatočných hraníc.

Vo štvrtok nám najskôr Vierka Grégoire vysvetlila, čo sú to vlastne hranice. Prečo si my ľudia oplocujeme svoje pozemky? Prečo musí byť jasné, kde končia hranice Slovenskej republiky? Kvôli právu. Aby ostatní vedeli, kam ešte SMÚ a kam NESMÚ. Rovnaké hranice by sme mali mať my. Duševné hranice. Inak povedané, naši priatelia aj nepriatelia potrebujú vedieť, čo si k nám môžu dovoliť.

Celú problematiku hraníc predstavujú vo svojej knihe Hranice dvaja páni, kalifornskí psychológovia Henry Cloud a John Townsend. Túto knihu som najskôr, asi pred rokom, kúpila svojej maminke. Prečo? Všetkým hovorila ÁNO a už sa to odrážalo na jej zdraví. Pre všetkých sa šla roztrhnúť.

Povedala som STOP a kúpila jej túto knihu. Po prečítaní prvých stránok mi povedala: „Aninka, tá knižka je horor! Horor! Prvú kapitolu čítam už mesiac, ale viem, že musím byť statočná a dočítať to.“ Prečo to moja mamka povedala? Lebo s tou knihou sa odkrývali jej spôsoby jednania, ktoré boli zlé. Ukazovalo sa, že jej vlastné hranice, hranice v manželstve aj hranice medzi ňou a jej deťmi, teda aj so mnou, sú nedostatočné.

ČO ROBÍME ZLE?

Myslím, že to vo svojej prednáške krásne popísala Albínka Beňová, keď povedala: „Boli sme naučení takej kresťanskej poslušnosti, že sme si vyryli do srdca, že NESMIEME NIKOMU ODMIETNUŤ POMOC.“ Táto veta však v jej prezentácii stála na slajde s nadpisom „KLAMSTVÁ“. Vždy poslušní, vždy láskaví, vždy pre druhého! Myslím, že na tom nie je nič zlé, kým za to ale netrpíme MY SAMI. Myslím, že Boh veľmi dobre vedel, prečo ako druhé z najväčších prikázaní ustanovil: „Miluj svojho blížneho ako samého seba.“ Opakujem druhú časť vety – ako samého seba! Neviem prečo, ale zdá sa mi, že túto druhú časť neberieme tak vážne ako tú prvú. Možno aj kvôli tomu, že nás nikto neučil mať rád sám seba. Potom sa ale nemôžeme čudovať, že aj keď sa od rána do večera rozdávame druhým, niektorí z nich s nami zametajú ako s handrou a my sami, aj napriek tomu, že celý deň robíme dobré skutky, sme nešťastní, utrápení a vyčerpaní.

Myslím, že to krásne vysvetľuje veta z úst Vierky Grégoire, ktorú je veľmi dôležité si uvedomiť. Práve túto vetu by sme si mali vryť do srdca namiesto iných klamlivých viet. Ak si chceme dobre nastaviť hranice: „MUSÍME PRIJAŤ ZODPOVEDNOSŤ ZA SVOJE ŠŤASTIE A NECÍTIŤ SA ZODPOVEDNÍ ZA ŠŤASTIE NIEKOHO INÉHO.“

V dnešnom svete si všetci musíme dávať riadny pozor, aby nám niekto nedal po prstoch, aby nikto nezneužil našu kresťanskú dobrotu, a tak. Poznáš to. Ale ako na to? Dá sa o to postarať? No. Tiež by si si mal uvedomiť, že byť podobný Ježišovi neznamená byť len milý, dobrý a láskavý. Spomeň si, ako Ježiš vyháňal kupcov z chrámu. To nebolo nič milé. On poprevracal stoly! Chápeš! Rozhádzal to tam a vyhnal ich. To musel byť riadny hurhaj! Niekedy sa proste proti zlu musíme postaviť veľmi jasne, rýchlo a bez výčitiek, že sme to mali urobiť „milšie“. Niekedy však môžeme ukázať hranice veľmi diplomaticky... poďme si to ukázať.

VEDIEŤ POVEDAŤ NIE – VYMEDZIŤ SVOJE HRANICE

V knihe Hranice som narazila na jeden skvelý príbeh. Rozpráva ho dokonca sám autor knihy. Aj on mal problémy s hranicami. A čuduj sa svete, poukázala na to jeho sekretárka. Psychológ zadal sekretárke administratívnu prácu a povedal: „Túto prácu máte na týždeň.“ Sekretárka prácu prijala a odišla domov. Ďalší deň sa však vrátila za šéfom a povedala: „Doma som študovala prácu, ktorú ste mi zadal, a chcem sa opýtať. Práce, ktorú ste mi zadal, nie je na týždeň, ale na dva týždne. Ktorú polku mám urobiť ako prvú...?“

Áno! Rešpekt tejto sekretárke!!! Učme sa to od nej. Ktorú polku mám urobiť ako prvú? Šéfovi hneď došlo, že jej naložil viac, než unesie. Ona ale za to nebola ochotná niesť zodpovednosť, čo bolo správne. Dávajme si veľký pozor, koľko toho na nás nakladajú. Ale hlavne, koľko toho my na seba vezmeme. V Biblii sa píše, že Pán Boh nenaloží nikomu viac, než dokáže uniesť. Zabúdame však, že sme to často my sami, kto si toho nakladá veľa a často aj bremená iných.

BYŤ MEDZI ĽUĎMI, KTORÍ REŠPEKTUJÚ NAŠE HRANICE, JE ÚŽASNÉ

Keď hovorila o hraniciach Janka Jaššová, bola to radosť už len počúvať. Učila presne o tom, mať sa rád. Hovorila, aké je úžasné, keď tvoji blízki rešpektujú tvoje hranice. Vravela: „Ešte ťa vyzývajú, aby si zo svojich hraníc vyšla von, lebo ťa nechajú v slobode a neublížia ti. Hovoria mi: „Jani, poď, poď von, užívaj si absolútnu slobodu.“ Ako keby hovorili: „Pred nami tie hranice vlastne nemusíš mať. Milujeme Ťa.“ Čo to znamená? Toto je predsa absolútna láska. Takúto budeme prežívať v nebi, kde nie je strach ani tieň. Láska znamená, že sa môžeš prejaviť, môžeš sa odovzdať. Môžeš odhodiť brnenie.“

Keď o tomto Janka rozprávala, uvedomila som si, aká je to vzácnosť, keď máš takých priateľov. Len za to ďakovať Bohu každý deň od rána do večera. =) Ale pozor! Ani toto nie je na stále. To odhodené brnenie má svoj čas. Sme totiž nedokonalé tvory a veľmi dobre vieme, že aj tvoj najlepší priateľ dokáže aj nevedomky povedať vetu, ktorá ťa zabolí. Preto tie hranice musíš mať a musíš s nimi vedieť pracovať. Napadá Ťa, kedy hranice nepotrebuješ? ... Áno... Presne. Vo vzťahu s Bohom. Pretože nieto väčšej lásky...

Preto je bláznovstvom spoliehať sa na človeka. Ale spoliehať sa na Boha? To je najväčšia múdrosť... tiež sa tak usmievaš? =) Ďakujem Ti, Bože, za človeka, ktorý teraz číta tento text. Vďaka za ten úsmev, ktorý teraz dúfam rastie a prosím Ťa, pomôž mu nastaviť si správne hranice. Voči sebe, voči druhým, tretím i štvrtým... =D A ukáž mu, aký si veľký Otec, že aj Ty naše hranice rešpektuješ, ale my u Teba žiadne hranice nepotrebujeme. Pretože Ty nás nikdy nezraníš.

MAŤ TAM DVERE!

Kedy môžeš vyjsť zo svojich hraníc? Len vtedy, ak máš kadiaľ. Ako som popísala na začiatku, máš mať hranice, nie stenu, tá je potom tvojím väzením. Ide o to, aby hranice mohli dýchať. Aby si ich mohol stále upravovať, zlé dávať von a dobré dovnútra. Tiež aby si sa od okolitého sveta neizoloval tak, že zostaneš sám. Cez hranice musí viesť nejaká cesta a Vierka to povedala nádherne. „Tými dvermi je KRÍŽ.“

Keď som to počula, spadla mi slza. Myslím, že túto vetu by si mal každý preložiť sám. Modlite sa, ako sa to dá chápať. Kde ten kríž vo vašich hraniciach je a ako funguje, čo predstavuje. Poproste Ježiša, aby vám to ukázal. Ja sama cítim, že túto hlbokú myšlienku neviem obsiahnuť. Je to pre mňa dych vyrážajúce. „Tými dverami v hraniciach je kríž.“ Tými dverami je Ježiš Kristus. Je to milosrdenstvo? Mať milé srdce? Je to byť milosrdný aj sám k sebe...

ODNES SI

Skúmaj svoje hranice. Upravuj ich. Zlepšuj ich. (Kúp si knižku, na ktorú toto rozhodne nie je platená reklama =D Ja som ju kúpila celej redakcii. Mojim kolegom v práci, ktorých mám veľmi rada a viem, že pracovať na svojich hraniciach musí každý z nich, aj ja! Týmto ich zdravím =D Ahoj Jani, Martin, Pája a ďalší... )

Možno si hranice ešte len potrebuješ nastaviť, možno ale potrebuješ naopak zboriť tie múry, ktoré si si okolo seba za tie roky vytvoril, kvôli strachu, aby ti už nikto neublížil. Správne nastavené hranice by Ti mali priniesť jedno. Slobodu! Tú slobodu, ktorú Boh pre Teba zamýšľal. On stále túži po tom, aby si ju mal. Nenechaj si ju zobrať. Nezotročuj a nenechaj sa zotročiť! Tvoj Boh Ťa povolal do SLOBODY! A tak: „PRIJMI ZODPOVEDNOSŤ ZA SVOJE ŠŤASTIE A NECÍŤ SA ZODPOVEDNÝ ZA ŠŤASTIE DRUHÉHO.“ Amen!