Všetci to vieme pochopiť. Ale vieme to aj robiť? Nepriateľov bežne nenávidíme. Ako to máme zmeniť na lásku? Vieme to urobiť len s Božou pomocou. Len ak budeme prosiť Boha, aby nás zbavil nenávisti, vieme začať milovať nepriateľa.

Mysľou chápeme, že máme milovať nepriateľa. Ale srdce nie je myseľ a v tomto prípade len cíti buď nenávisť alebo lásku. A teda v prípade nepriateľa, ktorý nám ubližuje srdce cíti nenávisť. My mysľou a vôľou máme podľa písma zmeniť nenávisť v srdci na lásku. Dá sa to? Vieme to? Čo používame ? Logiku, ktorá hovorí, že je to písané v Písme, takže musíme donútiť srdce k láske. Alebo sa pevnou vôľou snažíme dotlačiť naše srdce, aby milovalo nepriateľa. Tak či onak, takto to nedokážeme a dostávame sa do neúprimnosti a pokrytectva. Našu nenávisť zatláčame do svojho vnútra a satan to vie z nás aj tak kedykoľvek neskôr vytiahnuť. A my potom znovu nenávidíme nepriateľa a nezmenili sme pohľad naňho.

Rovnako postupujeme keď máme odpustiť niekomu kto nám ublížil, lebo chceme dodržať Písmo. Povieme síce, že odpúšťame, ale v srdci stále cítime zranenie, ktoré sa snažíme zatlačiť dovnútra, satan to vie hocikedy použiť proti nám a my môžeme byť kedykoľvek znovu zranení. Odpúšťať zranený s horkosťou v srdci je neúprimné, pokrytecké a bez lásky.

To isté sa deje, keď si povieme že sa môžeme hnevať a sme si istí že nebudeme hrešiť. Vieme si povedať, že neublížime, keď sa hneváme? Vieme odolať pokušeniu satana, ktorý nám hovorí do nášho hnevu, aby sme ublížili blížnemu? Vieme zmeniť hnev na lásku mysľou, vôľou? Vie to naše srdce pochopiť? Nevie. Srdce vie len reagovať hnevom na zranenie alebo láskou na lásku ale nevie logicky pochopiť, že má milovať aj keď je zranené.

Taká istá situácia nastáva aj keď sa máme zmieriť s blížnymi, pokiaľ slnko nezapadne. Písmo nám to prikazuje a teda logicky sa to snažíme urobiť, akurát sa nevieme zbaviť zranenia, ktoré stále cítime v srdci. Potom naše zmierenie je pokrytecké, neúprimné a satan to neskôr aj tak v nás zneužije a vyvolá v nás zranenie.

To keď budeme srdce tlačiť do lásky, lebo musíme dodržiavať Písmo nám aj tak nepomôže, lebo srdce to cíti ako nátlak a nie ako lásku a zbytočne vytvárame násilie a pokrytectvo. A preto je takéto dodržiavanie Písma neúprimné a neprináša ovocie, lebo nie je z čistého srdca, ktoré je plné zranenia a strachu.

Ak chceme dodržiavať písmo úprimne, nemôžme mať v srdci zranenie, nenávisť alebo hnev. Srdce musí byť čisté. A ako to dosiahnuť? Prosme Pána aby nám očistil srdce od zranenia a strachu a Duch svätý nám bude vedieť naliať lásku do nášho srdca a my budeme vedieť úprimne z čistého srdca milovať svojho nepriateľa, úprimne odpúšťať, nebudeme kvôli hnevu hrešiť a aj keď hnev náhodou neustrážime uzmierenie bude úprimné. Teda zamerajme sa na to, kde cítime zranenie a strach a prosme Pána, aby nás ich zbavil a naše dodržiavanie Písma bude úprimné a efektívne lebo bude z čistého srdca a postupne nám bude prinášať ovocie.