Anička k nám na Ranč prišla na pomoc ako dobrovoľníčka. Poprosili sme ju, aby nám napísala niečo o Konferencii pre kresťanských služobníkov, ktorej sa na Ranči zúčastnila. Ďakujeme, Anička, za tvoje vzácne zdieľanie a reportáž!
Vieš si predstaviť, že stráviš predĺžený víkend s Mesiánskymi židmi? Čo? Kto to je...? Áno, ani ja som to nevedela. Mesiánski židia prijali Ježiša za Mesiáša. A tie štyri dni s nimi boli proste Božie! Poviem ti jednu vec: Ježiš naozaj spája. Cez neho sme sa stali ozajstnými bratmi. A vieš čo? Bol tu s nami. Kto? JEŠUA! Kde? Na Ranči v Kráľovej Lehote. A nabudúce tu môžeš byť aj ty.
BOH SA NÁS DOTÝKAL
Boh chce našu úprimnosť. Keď máš strach, ale nahlas hovoríš: „Nebojím sa, lebo viem, že si so mnou,“ aj keď je to pravda – Boh ťa neopustí – a z úst ti idú tieto „správne“ slová, NIE SI ÚPRIMNÝ. Hlavou totiž často veríme viac, než srdcom. Ale Bohu ide o srdce!
„Povedz to Bohu: Bože, viem, že je správne nemať strach, ale ja pred Tebou vyznávam, že ho MÁM. To je úprimnosť srdca,“ vyzýval nás Andrej Lugovsky, rabín z Kyjevského Hebrejského Mesiánskeho zboru KEMO. „Buďte pred Bohom úprimní.“ A ja viem, že presne toto funguje.
Ak nás Boh pozná lepšie, ako my sami, dá sa ho oblafnúť? Nie! Ani náhodou. Nikdy ho neoblafneš. Veď ťa stvoril. Vie o tebe viac, než ty sám. Úprimnosť srdca. To od teba chce Boh, a keď mu potom s týmto postojom povieš: „Pane, tu som, použi ma,“ on to urobí. Možno tisíckrát inak, než si predstavuješ, ale urobí.
PÁLÍŠ, DOUTNÁŠ, NEHOŘÍŠ
Vďaka Mesiánskym židom, vďaka tej úžasnej návšteve z Kyjeva, som pochopila, že je úplne jedno, „jestli máš na vlajce hvězdu nebo kříž, když pálíš, doutnáš, ale nehoříš.“ Mesiánski židia na svojej vlajke s hviezdou nemajú žiadnu bodku navyše, ktorá by symbolizovala ich prijatie Ježiša. Ale majú napríklad vlajku s Levom, a to je Ježiš ako vyšitý. To len na okraj. Ale predstavme si situáciu, že Ježiša neprijali a že sú vedľa seba dva tábory. Jeden má na vlajke hviezdu a druhý tábor kríž a hádajú sa, ktorá vlajka by mala byť v pohybe. A viete čo? V tej chvíli tam toho Ježiša nemajú ani tí, ktorí chceli mávať krížom. Prečo? Boh je Láska, Ježiš hovorí: „Milujte sa, ako som ja miloval vás.“ On chce jednotu. A hlavne, chce radosť, chce pre nás slobodu a šťastie. On nechce, aby sme len „pálili“ alebo „doutnali“. On za nás zomrel na kríži, aby sme mohli HORIEŤ!!
Mimochodom, toto je text od českej kapely Traband – povedala by som, že niektoré svoje texty naozaj píšu s Duchom Svätým. Odporúčam. (Text tejto piesne je na samostatný rozbor, ale to možno nabudúce.)
Ešte raz: „Pálíš, doutnáš, nehoříš.“ – Čo to znamená? Že naša viera nie je živá. Kto horí, ten je plný Ducha Svätého. Zo svojho vlastného života viem, že som „pálila“ a „doutnala“... veeeeľmi dlho. Ale nehorela. Vedela som o veciach, ktoré robím zle, snažila som sa ich nerobiť, ale nikdy som sa ich nezriekla. Vravela som: „Fajčím cigarety – viem, je to zlé, ale proste to robím.“ Alebo: „Prestanem fajčiť, ale občas by som si dala...“ Čo je to za postoj? Nedokázala som sa toho vzdať, a tak som „pálila“ a „doutnala“, ale nehorela.
V niektorých chvíľach som vyslovene cítila, že do môjho života zavial Duch Svätý, ale nedokázala som si ho udržať. Až keď som sa znovuzrodila, pochopila som, že život s Ježišom a s jeho Duchom Svätým je viac, je viac a viac, než som si kedy vedela predstaviť. Zrazu cigarety nepotrebujem. Ani jednu. V novom pohľade – novými očami, NEMAJÚ ZMYSEL. 
Samozrejme to nebolo len o cigaretách! Tých vecí, ktoré nedovolili, aby som sa rozhorela, bolo viac, oveľa viac. Dusili ma, nedovolili, aby ku mne prišiel kyslík, ktorý treba na to, aby sa oheň rozhorel.
Vynorili sa ti teraz pred očami obrazy tvojich „dusičov“? Okej, ak chceš horieť, vzdaj sa ich. Bodka. Boh Ti dá viac, než si vieš vôbec predstaviť. Viac, než si si kedy vyfantazíroval. Buď tomu budeš veriť, alebo nebudeš. To si vyberáš ty.
AKO SME HORELI
Takže títo Mesiánski židia nechvália Boha dve hodiny, ale povedzme päť hodín, a ako? Tancom. Myslím si, že mám celkom dobrú kondičku, ale potom, čo odišli, som od únavy spala skoro celý deň. Len sa tam potíš a smeješ a nevieš, čoho sa z teba v tej chvíli vyplavuje viac – či potu alebo radosti. Kapela s názvom Knafaim, ktorá z Ukrajiny prišla, hrala úžasne a manželia Svetlana a Viktor Bondarovci nás učili starozákonné tance. Učili nás, ako chváliť Boha telom. Do týchto pohybov sme mohli vložiť svoje modlitby. Boli chvíle, keď sme tancovali, ako keby sme už boli v nebi. Božia armáda.
Oslavovali sme Boha. Volali „Ješua“. Niektorí tancovali s vlajkami a boli chvíle, keď zaznel šofar. Cítila som, že sme bojovníci za Lásku. Bojovníci za pokoj a mier. A všetci sme boli jedno. K čomu to prirovnať?
Keď sa v Brazílii hrajú majstrovstvá sveta vo futbale, sleduje dianie proste každý. A ak vedľa teba na štadióne sedí tvoj sused, ktorého nemôžeš vystáť, lebo kvôli nemu nikdy nevieš zaparkovať, vo chvíli, keď váš tím dá gól, sa dokážete objať a zdieľať jednu obrovskú radosť. Tak si predstav ten štadión natrieskaný ľuďmi, znásob tú radosť z gólu miliónkrát, a potom ešte miliónkrát a potom ešte miliónkrát – výborne. Tak presne takúto radosť sme prežívali v tej jednej drevenej búde my. Štyri dni!
Kresťania majú byť veselí! A úsmev odzbrojuje. To sa nehovorí len tak naprázdno. Skutočná radosť lieči. Verím tomu, že v tej radosti odpadlo z pliec účastníkov veľa starostí, možno o tom ani nevedeli. Rečník Zdenko Dávid nám tiež povedal: „Odložte všetky praktiky a začnite chváliť Pána.“ AAAAA... zase sme pri tom... odlož praktiky a chváľ Boha... znova ide o úprimný a pravdivý postoj srdca. Vieš, je jedno, či skáčeš, kľačíš, ležíš alebo sedíš. Myslím si, že kľudne môžeš aj ležať v posteli... ale to, čo nám Andrej kládol na srdce, bolo: „Buď ozajstný! Buď pred Pánom pravdivý.“ A ja ti môžem povedať, že potom naozaj uvidíš (ucítiš) Boha. Mne sa to stalo. Ale o tom tiež inokedy.
Teda ako na to, aby si to dokázal aj ty! Chcem, aby si to aj ty dokázal! Ak ty chceš! Nie nadarmo sa v Biblii píše: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Takže... chceš vidieť Boha? Okej... V slobode hovoríš, že áno? ... Super, anjeli v nebi tancujú... ideme na to.
AKO MAŤ ČISTÉ SRDCE
Dobre. Po prvé, len pripomínam... Preč s pýchou! Je dobré vyznať, že Ježiš je najviac. Že najsvätejšia trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, že ťa proste prevyšujú. Najlepšie je, keď si uvedomíš, že bez nich to proste nedáš. Že sú vyššie ako ty. Veríš tomu? Okej... ak máš ešte pocit, že si pyšný, povedz to Bohu... Ja vravím: „Hej, Oci, prosím, odním odo mňa moju pýchu, cítim, že ju v sebe ešte mám.“ To je úprimnosť srdca. Daj mu aj tie problémy, ktoré ti bránia v úprimnosti v ďalšej modlitbe. Povedz: „Ježiš, ja viem, že sa na Teba neviem sústrediť tak, ako by som chcela. Chcem sa na teba sústrediť viac, ale sama to nedokážem, som rozhodená, hlavou sa mi melú problémy a starosti, ale ja ich nechcem. Chcem teraz myslieť len na Teba a chcem Ťa chváliť. Ale sama to nedokážem. Prosím, pomôž mi s tým.
No, a je to... Daj mu všetko!! Všetko! Povedz mu o všetkom. On to aj tak vie. A vieš, ako sa teší, keď mu to vyznáš? Tancuje, a s ním celé nebo. A ak vieš, že si ešte niekomu neodpustil, vieš, že ti to nejde, povedz: „Ježiš, ty vieš, že mi to nejde, ale vieš, že sa snažím. Prosím, buď to ty, kto vo mne odpustí.“ Uvedom si, že mu môžeš dať všetko. Do bodky. Chváľ ho a spievaj, slávik, slávik, vtáčik... alebo tak nejak :D (interný humor z Kyjeva)
V SOBOTU SME AJ PLAKALI (AJ CHLAPI – TO SA MÔŽE, VIEŠ)
Odpúšťali sme vrahom a modlili sa proti antisemitizmu. Ako si si všimol, o programe veľa nepíšem, jednoducho nabudúce príď! Ale o sobotnom večeri ti trochu poviem. Začali sme sa modliť o pol siedmej večer a skončili asi o pol jedenástej.
Päť rečníkov, päť modlitieb. Modlili sme sa tancom, plačom, srdcom veselým i skrúšeným. Boli sme vyzvaní, aby sme vstúpili do pokánia, pretože je napísané: „ak môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím.“ (2 Kron 7:14) A tak sme si kľakli, plakali a modlili sa za uzdravenie našej krajiny. Ja som za seba pripojila aj Česko. Kto chcel, mohol povedať Bohu: „Tu som, použi si ma, ako Ty chceš. Možno u mňa v práci, alebo v ulici, v ktorej bývam, možno sa mám modliť za nonstop bar, ktorý mám pod bytom, možno že Boh chce začať od mojej rodiny. Tu som, Otecko, a staviam sa do trhliny, použi ma.
V ďalšej modlitbe sme veľmi plakali. „Je tu niekto, kto chce zobrať pokánie za toho druhého? Je tu niekto, kto chce vziať pokánie za vrahov, násilníkov, za tých, ktorí znásilňujú? Zdvihni ruku, povedz to Pánovi a popros ho o odpustenie... A potom príď a sám povedz: „Pane, odpúšťam im.“
Môj prapradedko šiel na gilotínu, nacisti ho popravili. V dedine bol veľký hlad a on ako starosta obce a mlynár mlel múku načierno, aby si ľudia mohli upiecť chlieb. Niekto ho udal a potom mu ostrie noža pretlo krk. Predstavila som si toho udavača aj tých, čo ho popravili... Pane, odpusť im, lebo nevedia čo robia. Keby poznali Pána Ježiša, urobili by to? Nemohli by!!! Keby Ťa poznali, Pane, nemohli by! Odpusť im... Vtipné bolo, že namiesto trúbenia na šofar v tej chvíli polka sály trúbila na nos. :D Slávik, Slávik, Vtáčik.
Ďalšia modlitba bola za Jednotu božieho ľudu a židovského národa. Jednota... Spojme sa. Chceme byť Tvoja živá záhrada, Ježiš, chceme byť Tvoje telo na tejto zemi. Doplň chýbajúce puzzlíky. Tam, kde sú diery vo vzťahoch, v neodpustení, kde chýba pochopenie. Postav sa tam. Spoj nás v Jedno Pane. Na záver sme žehnali všetkým židom, a ja možno aj sama sebe. Ale to ešte neviem.
ODNES SI
Nečakaj, kým si budeš pripadať „svätý“. Na to nemá zmysel čakať, sme hriešnici. Bohu sa môžeš v čistote srdca dať Teraz Hneď. Pane, kľačím pred Tebou ako hriešnik. Ty vieš, kde mám v srdci temnotu. Nechcem ju, Pane! Pane, sprav moje srdce čisté, túžim Ťa vidieť. Tu som, pred Tebou, so všetkými hriechmi, so všetkými starosťami a vyznávam, že nezáleží na ničom a na nikom inom, iba na Tebe. Naplň ma svojím Svätým Duchom až po okraj. Chcem ísť za Tebou, Ježiš... Amen
Anička Vrhelová
FOTOGALÉRIA
