Strach poznáme mnohí. Stretávame sa s ním v každom období života. Je to náš „priateľ“, keď nás upozorňuje na nebezpečenstvo, ale aj „nepriateľ“, keď už upozornenie začína byť zväzujúce a oberá nás o prirodzené reakcie.

Píše sa o ňom skoro všade. :-) Riešime ho vo vzťahoch, v životných okolnostiach, v situáciách, bojujeme s ním. Že tento boj je aktuálny, potvrdili aj účastníci víkendovky Nová DNA – praktické poradenstvo. Témou bolo pomenovanie strachu ako takého, rozpoznanie jeho vzniku ako následku udalostí v našom živote a hľadanie riešenia na jeho prekonanie.

Kde vlastne strach vznikol?

Strachom sa označuje emócia, ktorá sa v nás ozve vtedy, keď sa nachádzame v nebezpečenstve, upozorňuje na hroziace nebezpečenstvo. Psychológovia hovoria o „naučenej reakcii človeka, nie vrodenej“. V pozitívnom slova zmysle nás môže strach podnecovať k lepším výkonom či odvahe zabojovať, k prekonaniu pohodlnosti človeka, alebo samého seba.

Veľakrát však prerastá do rozmerov, ktoré nás blokujú rozmýšľať o situácii a riešení slobodne a bránia konať v plnej slobode.

Keď sa pozrieme do Božieho Slova, vynára sa prvá skúsenosť ľudí so strachom:

Keď počuli hlas Hospodina, Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa človek i jeho žena pred Hospodinom, Bohom, medzi stromy záhrady. Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl.“

Pôvodným zámerom Boha bolo cítiť bázeň pred Hospodinom, Božia blízkosť a vzťah človeka s Bohom nenarušený hriechom. Strach bol pridaný skúsenosťou hriechu.

Biblia uvádza ďalšie postavy, ktoré „mali strach“: Mojžiš mal strach vstúpiť do služby, do ktorej ho Boh povolal – vyviesť Jeho ľud z otroctva Egypta, Saul sa cítil „malým“ na prijatie povolania kráľa Izraela, ...

Božou túžbou, tak ako nám to aj Ježiš svojím dielom na kríži ukázal, je túžba viesť nás zo strachu a pomôcť nám prekonať s Jeho uistením ťažšie životné okolnosti, situácie, naše obavy a úzkosti.

Boh v Biblii 150-krát vyslovuje: „Neboj sa“ :-) („nebojte sa“ ďalších 50x) . Pozýva nás byť „silní a odvážni“:

Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Veď Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš. (Jozua 1,9).

Sám Ježiš nás povzbudzuje: „Hľa, ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).

Úzkosť a ustráchanosť pochádzajú aj z prostredia, v ktorom sme vyrástli, a z výchovy. Je to boj, ktorý prebieha v našej mysli, emóciách, aj cez tlak okolia, sveta, ľudí okolo nás. Naša myseľ ide dopredu, analyzuje situáciu, ľudí, prekážky.

Niečo podobné zažili aj Izraeliti, keď pod Božím vedením mali vstúpiť do zasľúbenej zeme. Po mocných Božích činoch, ktorými ich Boh vyviedol z Egypta a otvoril im Červené more, aby mohli suchou nohou prejsť, prišiel na izraelský národ strach.

Pred zasľúbenou zemou poslali starší z ľudu vyzvedačov, ktorí mali preskúmať zasľúbenú zem. Z desiatich vyzvedačov sa iba dvaja nepoddali strachu. Ostatní sa zľakli, ale Káleb s Jozuem pevne stáli na skúsenosti s Bohom a na Jeho prisľúbení.

Kvôli strachu stratili na čas Boží dar – zasľúbenú zem. Nasledovalo 40 rokov na púšti, kedy blúdili. Po 40-tich rokoch Boh dáva druhú šancu. Krajina, do ktorej mali vstúpiť, bola plná nepriateľov naďalej, dokonca títo nepriatelia ešte zmocneli. Nič pozitívne sa nezmenilo, zmenil sa však pohľad Izraelitov na zasľúbenú zem a vzrástla dôvera v Boha. Premenilo sa ich srdce.

Vstúpili do boja, kde stratégiu určoval Boh. Obchádzali Jericho, ale bol to Boh, ktorý spôsobil pád múrov Jericha. Pravdou bolo, že nepriatelia sa báli izraelského národa a ich Boha.

Je to pozvanie aj pre nás. Jozua predtým, ako vstúpil do boja, povedal Bohu, čo ho „straší“. A Boh odpovedal Jozuovi, keď mu poslal anjela, ktorý ho posilnil a ukázal, ako má bojovať.

Rovnaké pozvanie máme dnes aj my:

Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. (1Pt 5,7)

Ako to prakticky môžeme robiť?

Je potrebné si nájsť čas a pomenovať to, čoho sa bojíme. Odovzdáme celú situáciu Bohu a hľadáme na modlitbe koreň nášho problému.

Keď sa rozpomenieme na márnotratného syna, prežíval strach, ako ho Otec po tom všetkom, čo urobil, príjme. Otec však prichádza oproti, syna objíma, zaodieva a teší sa z jeho návratu.

Rovnako môžeme prichádzať za Bohom Otcom v dôvere aj s našimi strachmi a problémami.

Takéto prežitie Božej lásky je základ pre dôveru a obrátenie sa k Bohu. Istota v Bohu, že sa nemusíme báť sveta, okolností, ľudí, satana... ako Božie dcéry a Boží synovia patríme Bohu a smieme prosiť o pomoc v každom čase a pri každej okolnosti.

Ďalšou témou je fóbia. Je všeobecne pomenovaná ako nezdravý strach v situáciách, v ktorých bežne strach nevzniká.  Je to iracionálna, neadekvátna reakcia prejavujúca sa strachom, ktorá človeka zvyčajne núti, aby sa vyhýbal bežným miestam, situáciám, predmetom. Prejavuje sa aj ako strach pred vlastným strachom a stratou sebakontroly.

Môže sa objaviť ako reakcia na ťažkú životnú situáciu, zažitú okolnosť (autonehoda, nehoda vo výťahu, smrť blízkeho, a pod.), a prejaviť sa v danom čase, alebo aj neskôr.

Boh aj pre tieto situácie prináša uzdravenie a pokoj. V rámci prednášok a poradenstiev sa poradcovia delili o svoje skúsenosti, pri diskusiách bol čas aj na riešenie osobných otázok k tejto téme.

Ako jedna zo záverečných tém bola prinesená téma o strachu zo smrti a osobné svedectvo človeka, ktorý musel čeliť smrti. Podelil sa o to, ako tento strach sám prekonal.

Ak ste túto tému v rámci praktickej DNA premeškali, je možnosť si tieto prednášky zakúpiť aj na našom e-shope: http://shop.mpks.sk/25-nova-dna

Zuzana Chochulová