Mnohí z nás navštevujú kostoly aj teraz počas korony, sledujú online sviatosti, modlia sa ráno i večer, pred jedlom i po jedle, stretávajú sa v spoločenstvách a aj online. Ale čo v každodennom reálnom živote, v práci, pri starostlivosti o deti a rodičov. Modlíme sa? Spomenieme si na Boha, keď sa nám krivdí a ubližujú nám počas dňa? Alebo to všetko nechávame na večer a nevieme zaspať alebo potom na ráno, lebo ráno je múdrejšie večera?

Minule mi jedna známa povedala, že v práci je tak vystresovaná a zaneprázdnená, že na modlitbu si nevie nájsť čas. A práve modlitba nás upokojuje a zbavuje nás stresu. A aj diabol sa nepýta, či máme alebo nemáme čas na Boha, a je tak prefíkaný, že pozná všetky naše slabiny vo viere a koná. My sme v Božej ochrane dovtedy pokiaľ cítime Božiu lásku a bázeň, ktorú získavame na omši a keď sme s ním v spojení. Ale keď si na Boha nespomenieme počas dňa, bázeň v nás opadá a sme stále viac zraniteľnejší voči diablovi, ktorý to hneď využíva a dostáva nás do problémov, konfliktov hnevu, každodenných prehier. A až keď zle, až potom si spomenieme, že sme kresťania.

Pritom je to také jednoduché. Stále keď počas dňa cítime nejakú krivdu, nahneváme sa, niečo nám nevychádza, tak miesto toho, že nadávame, spomeňme si na Boha a poprosme Ho, aby nám pomohol s problémom, aby nás zbavil, krivdy, hnevu, strachu, nezdaru, prehry. Netrvá to dlho, možno 5, možno 10 sekúnd a nemusíme to ani hovoriť nahlas, stačí, potichu, v duchu. Náš Pán sa poteší, keď si naňho v priebehu dňa spomenieme a možno niektorým vyrieši problém ihneď a nepustí diabla k nám.

Takisto keď sa o niekom rozprávame (áno klebetenie zbližuje), pomodlime sa za tých ľudí aj keď sa snažíme ukázať seba v lepšom svetle a spojme sa takto s Bohom aj počas stretnutia s blízkymi.

Zapojme nášho Pána do našej každodennej práce, myslíme naňho na poradách, ale aj keď sa staráme o kvietky alebo kopeme nejakú jamu alebo robíme, ťažkú namáhavú prácu. Áno pri práci sa musíme sústrediť na prácu, ale pritom si v prestávke vieme spomenúť na Boha, a hlavne, keď sa nám nedarí. Zapojme nášho Pána do každej myšlienky, do každej činnosti, či už rozmýšľame o dobrých veciach alebo o tých zlých. Veľa z nás prežíva sklamania a zranenia a práve tam je nám náš Pán veľmi nápomocný, lebo je všemocný.

Keď sa nám darí, sme spokojní a šťastný, nemáme potrebu niekoho žiadať o pomoc. Ale práve to šťastie a dobrá nálada je výsledkom Božieho konania a lásky. Preto by sme aj v takýchto chvíľach nemali zabúdať na nášho Pána a mali by sme mu ďakovať za všetko, čo sa nám podarilo urobiť a že môžme pociťovať šťastie, lásku a že sme zdraví. Je to Pánovo dielo.

Ja sa takto spájam s Bohom posledných 5-7 rokov a verte mi život sa mi zmenil k dobrému a som šťastný a niekedy dokonca vidím ako mi chce diabol ublížiť a Boh to nedopustí.