Všetci voláme po zodpovednosti za naše činy. Boh od nás očakáva že budeme odolávať pokušeniu. Ak nás diabol pokúša hriechom, ktorý je nám príjemný ako alkohol, nevera, túžba po cudzej žene, klamstvo, lenivosť, musíme presne dodržiavať božie prikázania.

Ale čo v prípade keď nás niekto zraní na duši alebo nám ublíži. Vieme byť dostatočne silný, vo viere, mať vôľu, rozum a odolať pokušeniu? Nemstiť sa, nehnevať sa, milovať toho človeka, ktorý nám ublížil a odpustiť mu?

Mal som debaty na internetových stránkach a aj osobné debaty, kde mi kresťania hovorili o tom že predovšetkým my sami sme zodpovední za naše hriechy. Že proti hriechu máme bojovať rozumom a vôľou a úloha diabla je pritom malá.

Ak nám niekto povie, že sme hlúpi veľmi nás to zraní. Cítime sa byť ponížení. Slabí a nešťastní. Vtedy nás pokúša diabol a našepkáva nám: nenáviď ho, ublížil ti, pomsti sa mu, je to diabol, ktorý ťa ponižuje a nenávidí ťa.

A ja sa každého pýtam, keď sme takto ponižovaní, slabí, bezbranní a nešťastní, sme aj vtedy zodpovední za to či páchame hriech a nevieme odolať pokušeniu nenávidieť blížneho a počúvame našepkávaniu diabla? Dokáže to niekto? Asi je takýchto ľudí lem málo, keď sa medzi sebou hádame, dostávame sa do konfliktov, nevieme si odpustiť. A asi je ten podiel diabla na tom riadne veľký, keď vie takto jednoducho ovplyvňovať a robiť zlo toľkým ľuďom.

Brať na zodpovednosť ľudí v takýto prípadoch asi nebude veľmi fér. Skôr by sa tu očakávala nejaká pomoc alebo rada zo strany cirkvi a nie karhanie. Áno predpokladá sa že človek ak urobí zlú vec napríklad podľahne pokušeniu a za hriech sa potrestá, že už to zlo viac neurobí, teda že trest zaberie. No väčšinou netrestáme zraneného a potrestaný veľakrát znovu koná zlo.

Z toho celého vyplýva že aj keď farári napomínajú kresťanov,aby odolávali hriechu, teda aby sa aj keď je im ublížené a sú ponižovaní, nehnevali a nezačali nenávidieť blížneho, no realita je taká, že ľudia sú vo väčšine prípadov natoľko zranení a slabí vo viere, že aj keď nechcú aj tak podľahnú pokušeniu diabla a hrešia teda sa hnevajú, nenávidia a nevedia odpustiť.

Nestačí ľudí len kritizovať že sú nezodpovední a hovoriť im že vôľou a rozumom majú bojovať proti hriechu aj keď sú zranení a nevedia odolať pokušeniu diabla aj keď veľmi chcú. Takýmto ľuďom treba nejako pomôcť, podať im pomocnú barličku a keď sú ponižovaní, vyzývať ich na modlitbu za to, aby sa zbavili pocitu poníženia a všetkých zlých pocitov ako je hnev, nenávisť alebo pomstychtivosť, ktoré majú v srdci. Keďže im v tom Boh pomôže, ľudia sa nebudú cítiť zranení a aj keď ich diabol bude pokúšať na hriech, aby nenávideli blížneho a neodpustili mu, lebo im ublížil, povedia si: už necítim poníženie ktorého ma Boh zbavil a teda nemám dôvod nenávidieť svojho blížneho.

Možno by pomohlo, keby popri spovedi mohli veriaci porozprávať o svojich zraneniach, ktoré majú na srdci. Ak sa pritom pomodlia za to, aby ich pán Boh zbavil týchto zranení, diabol nebude vedieť použiť zranenie na to, aby pokúšal ľudí páchať hriechy ako je hnev a zlo možno prestane plodiť zlo.